Exercičná cesta – zrušená

Pôstne exercície na ceste, ktoré vedú otcovia dominikáni

Projekt bol na roky 2026 – 2027 pozastavený; možno sa uskutoční v ďalších rokoch.

Štvrtok* – Utrecht

Pandhof Sinte Marie
Starokatolícka katedrála sv. Gertrúdy
Skrytý kostol Gertrudiskapel
Catharijneconvent
Katedrála sv. Kataríny
Katedrála sv. Martina
Kostol sv. Petra
Pomník sv. Willibrorda
Kostol sv. Augustína

Piatok – Amsterdam

Konkatedrála sv. Mikuláša
Ons’ Lieve Heer op Solder
Oudekerk
Westerkerk
Heilige Stede
Begijnhof

Sobota – Haarlem, Amsterdam

Katedrála sv. Bava
Bývalá katedrála sv. Bava
Voľný čas v Amsterdame
Svätá omša pred procesiou
Účasť na Tichej procesii

Nedeľa – Amsterdam

Svätá omša v kaplnke Occohofje
Prejazd cez Nemecko
Návrat do Poľska

* Z Krakova vyrážame v stredu a prenocujeme v Hannoveri (Nemecko).

Stille Omgang znamená po holandsky Tichá procesia. A presne taká je. V tichu, bez Najsvätejšej sviatosti, bez liturgických rúch, procesiových zástav či iných vonkajších prejavov viery, v bežnom oblečení prechádzajú už 145 rokov ulicami starého Amsterdamu tisíce ľudí v sobotu v noci po 15. marci.

Keď sa v roku 1881 Joseph Lousbergh a jeho priateľ Carel Elsenburg s niekoľkými známymi po prvý raz po tristo rokoch vydali v stopách svojich predkov, vonkajšie prejavy katolíckeho kultu boli zakázané. A za viac ako sto rokov tradičná podoba Tichej procesie zapustila také hlboké korene, že ju ani po zrušení zákazu v roku 1983 nikto nechcel meniť.

Začínajú a končia na námestí Spui, neďaleko ktorého kedysi stála kaplnka Heilige Stede, kde sa uchovávalo zázračne zachované Telo Pána. Prechádzajú ulicou Kalverstraat, kde sa stal Amsterdamský zázrak, míňajú krásny gotický Nový kostol (Nieuwe Kerk), idú ulicou Nieuwendijk k bývalému brehu morského zálivu (kde sa dnes hrdo rozkladá železničná stanica) a vracajú sa súbežnými ulicami Warmoesstraat a Nes. Prichádzajú z celého Holandska, ba aj zo zahraničia. Nielen katolíci, hoci tí stále tvoria väčšinu. Dnes Tichú procesiu organizuje osobitné združenie; pred procesiou slávia holandskí biskupi v mestských kostoloch omše pre jednotlivé skupiny pútnikov a je pripravený aj osobitný celodenný program pre mládež.

Ako sa to všetko začalo? Ešte v polovici 14. storočia bol Amstelredamme, teda „hrádza na rieke Amstel“, malou rybárskou dedinou tonúcou v bahne, podobne ako mnohé iné na klesajúcom, búrkami zaplavovanom pobreží zálivu Severného mora, Zuiderzee. Tak to bolo až do stredy 15. marca 1345. Ten jediný deň zmenil dejiny mesta – „prístavu veľkého ako svet“ – aj celého Holandska.

V dome na Kalverstraat, dnes luxusnej obchodnej ulici v samom srdci amsterdamského Starého Mesta, umieral rybár (možno sa volal Ysbrant Dommer). Prijal pomazanie chorých, ale nedokázal udržať sväté prijímanie a vyvrátil ho. Podľa predpisov bolo Telo Pána hodené do ohňa horiaceho v kozube. Keď sa na druhý deň ráno kozub čistil, ukázalo sa, že hostia nezhorela. Vyšetrovanie utrechtského biskupa, do ktorého diecézy oblasť patrila, zázrak potvrdilo. Zjavný eucharistický zázrak. Čoskoro postavili kaplnku (Heilige Stede, „sväté miesto“) a do Amsterdamu sa začali hrnúť zástupy pútnikov. Ďalší zázrak sa stal v roku 1452. Pri strašnom požiari mesta kaplnka vyhorela. No Telo Pána, uložené v monštrancii a uctievané už vyše sto rokov, bolo opäť zachránené z plameňov.

Čulý pútnický ruch z domova aj zo zahraničia (najslávnejším pútnikom bol cisár Maximilián Habsburský, ktorý bol zázračne uzdravený) prispel k rýchlemu rastu veľkosti aj významu mesta na Amsteli. V Heilige Stede sa konali slávnostné bohoslužby s najlepšou hudbou tej doby a mestom prechádzali veľkolepé procesie. Tak to bolo až do roku 1578. Vtedy sa napriek hrdinskej obrane amsterdamských žien Heilige Stede zmocnili protestanti. Zničili všetko jej vybavenie (jedinou zachránenou vecou, vopred ukrytou, bol nádherne iluminovaný hudobný rukopis, takzvaný Occo Codex) a kostol premenili na stajňu a sklad. Neskôr ho úplne zbúrali.

Dlhých 270 rokov žili katolíci v Amsterdame aj v celom Holandsku v podzemí, ale nedali sa zlomiť. Len čo sa objavili politické možnosti, Katolícka cirkev v Holandsku povstala z popola. Prežila katastrofu druhej svetovej vojny aj mohutné otrasy 60. rokov. A najsilnejším vonkajším prejavom jej viery je amsterdamská Tichá procesia. Tento rok máme na pozvanie biskupa Haarlemu-Amsterdamu Jana Hendriksa aj my – pútnici z Poľska – príležitosť po prvý raz zažiť túto modlitbovú chôdzu večernými ulicami starého Amsterdamu. Obklopení preplnenými coffee shopmi, LGBT barmi a podnikmi Štvrte červených lampášov budeme môcť vydať silné svedectvo viery tým, ktorí Krista nepoznajú a ešte len majú objaviť, ako veľmi ho potrebujú.

Čo zahŕňa cena

Keď prihlášku odošlete a zaplatíte, nemusíte sa už o tieto súčasti cesty starať – o každý detail sa postaráme my.

Doprava

Na trase Krakov – Amsterdam – Krakov: pohodlný autobus so sklápacími a posuvnými sedadlami, klimatizáciou, barom, WC a DVD.

Strava

 4 raňajky a 4 večere, podávané v miestach ubytovania.

Ubytovanie

4 noci v 2- alebo 3-hviezdičkových hoteloch, dvojlôžkové/trojlôžkové izby s kúpeľňou.

Poistenie

Poistenie v Signal Iduna (liečebné náklady + chronické choroby 30 000 EUR, úrazy 15 000 PLN, batožina 1000 PLN), príspevky do Turistického garančného fondu a Fondu turistickej pomoci.

Duchovná starostlivosť

Duchovnú starostlivosť o púť zabezpečujú otcovia dominikáni Dawid Kołodziejczyk a Łukasz Miśko.

Sprievodca

Starostlivosť vedúceho zájazdu z cestovnej kancelárie Misja Travel a sprievodcu špecializovaného na Tichú procesiu.

Trasa a zastávky

  • Štvrtok – Utrecht

    Utrecht – kde sa civilizácia nikdy nezastavila

    >Utrecht je holandským náprotivkom nášho Hnezdna, lenže mesto má 2000 rokov – vzniklo ako pevnosť, ktorú okolo roku 50 po Kr. postavili Rimania na limese, slávnej hranici Rímskej ríše vedúcej pozdĺž Rýna a Dunaja. Volala sa Traiectum. Dnes jej miesto zaberá katedrála sv. Martina a námestie pred ňou. Obyvatelia Utrechtu sú hrdí na rímsku minulosť mesta a starajú sa o zachovanie jej stôp.

    Po odchode Rimanov patril Utrecht a južná časť dnešného Holandska čiastočne romanizovaným a pokresťančeným germánskym kmeňom (Frankom), kým na severe žili pohanskí Frízi. Hoci sa kresťanstvo z krajín južne od Rýna nikdy nestiahlo, samostatné utrechtské biskupstvo vzniklo, keď sa mesto na konci 7. storočia stalo sídlom sv. Willibrorda, misionára z Britských ostrovov nazývaného apoštolom Holandska.

    Súčasný ordinár, v Poľsku dobre známy kardinál Willem Eijk, je 71. biskupom Utrechtu.

    Utrecht bol rodným mestom jediného holandského pápeža, Hadriána VI. (1522 – 1523). Pripomína ho dom postavený na jeho príkaz, nazývaný „Pápežský dom“ (Paushuize). Bude na našej trase.

    Kostol sv. Augustína (Augustinuskerk)

    Cestou do starého mesta navštívime nedávno zrenovovaný Kostol sv. Augustína. Popri Katedrále sv. Kataríny je to druhý historický katolícky kostol v Utrechte. Postavili ho v klasicistickom slohu v rokoch 1839 – 1840 ako prvý veľký katolícky kostol v meste po zrušení zákazu katolíckeho kultu. Je príkladom takzvaných Waterstaatskerken (kostolov vodohospodárskej správy), ktorých stavbu dozorovali inžinieri Generálneho riaditeľstva verejných prác a vodného hospodárstva (Rijkswaterstaat). V Holandsku ich je niekoľko desiatok. Jeho zasvätenie nadviazalo na tradíciu „skrytého kostola“, ktorý od roku 1636 tajne fungoval v mestskom dome na ulici Jeruzalemstraat. Pred niekoľkými rokmi rozhodla správa katolíckych farností o zatvorení kostolov sv. Augustína a sv. Kataríny. Vyvolalo to veľké pohoršenie, vďaka ktorému sú oba kostoly stále otvorené a slávi sa v nich bohoslužba. U sv. Augustína sa každý deň na poludnie slávi svätá omša – v Holandsku niečo výnimočné. Kostol spravujú augustiniáni, rehoľa, ku ktorej patrí Svätý Otec Lev XIV.

    Pomník sv. Willibrorda pred Kostolom sv. Jána (Janskerk)

    Sv. Willibrord žil na prelome 7. a 8. storočia. Bol anglosaským benediktínskym mníchom, ktorý okolo roku 690 preplával Severné more, aby pokresťančil pohanské holandské krajiny. Robil to v mene nezištného keltského ideálu peregrinatio Christi, „putovania pre Krista“. Nebolo to bezpečné zamestnanie – krátko predtým pohanskí Frízi zavraždili sv. Bonifáca. Willibrord však spolupracoval s Karolom Martelom z karolínskej dynastie a podarilo sa mu položiť základy trvalej cirkevnej organizácie v holandských krajinách (dovtedy tam od 4. storočia existovalo iba biskupstvo v Tongerene/Maastrichte). Je pochovaný v opátstve, ktoré založil v Echternachu v Luxembursku, kde sa každoročne na jeho počesť koná slávna „tancujúca procesia“. Utrechtská katolícka katedrála uchováva nádherný relikviár s jeho ostatkami.

    Kostol sv. Petra (Pieterskerk)

    Kostol sv. Petra je súčasťou utrechtského „kríža kostolov“ z 11. storočia. Okrem sv. Petra k nemu patrila Katedrála sv. Martina, Kostol sv. Jána a zbúrané kostoly Panny Márie a sv. Pavla. Patrí k stovke najdôležitejších holandských pamiatok na zozname štátnej agentúry pre kultúrne dedičstvo. V roku 1076 sa stal javiskom veľkej politiky: keď pápež Gregor VII. exkomunikoval cisára Henricha IV., cisár práve pobýval v Utrechte. Ako odvetu nariadil miestnemu biskupovi, aby exkomunikoval pápeža. Biskup tak urobil od oltára Kostola sv. Petra. V ten istý večer do kostola udrel blesk a kostol vyhorel. Vykladalo sa to ako Boží trest. Dnes je Kostol sv. Petra prevažne gotický, ale vnútri má veľa dobre zachovaných románskych prvkov vrátane krypty. Ak by návšteva sv. Petra nebola možná, môžeme namiesto neho navštíviť Kostol sv. Jána, ktorý tiež patrí ku „krížu kostolov“ a vnútri si zachoval románske prvky.

    Katedrála sv. Martina (Dom van Utrecht, Sint-Maartenskathedraal)

    Sv. Martin z Tours je patrónom mesta a dodnes Utrechtom na sviatok sv. Martina prechádza na jeho počesť pestrý sprievod. Najdôležitejší kostol Utrechtu, kedysi sídlo sv. Willibrorda, je od 16. storočia v rukách protestantov. Postavili ho na mieste dávnejšej rímskej pevnosti. Je to jediná katedrála v Holandsku v klasickom gotickom slohu francúzskych katedrál. Nemá hlavnú loď, ktorá sa zrútila počas strašnej búrky v roku 1674. Prežilo vysoké presbytérium s transeptom a vyše 112 m vysoká veža, ktorá dnes stojí na druhej strane katedrálneho námestia. Je to najvyššia kostolná veža v Holandsku a najvyššia budova Utrechtu. Zachovala sa aj krížová chodba a kapitulná sieň bývalého katedrálneho komplexu. Práve tam bola v roku 1579, počas vojny za nezávislosť od španielskych Habsburgovcov, podpísaná Utrechtská únia, z ktorej neskôr vzišla Republika spojených provincií – dnešný holandský štát.

    Katedrála sv. Kataríny (Catharijnekerk)

    “Noli recusare laborem”

    Biskupský stolec kardinála Wima Eijka v Katedrále sv. Kataríny v Utrechte s jeho erbom a heslom „Noli recusare laborem“ – „Neodmietaj prácu“.

    Kostol, ktorý kedysi patril karmelitánom a johanitom, tvorí jeden celok s bývalým kláštorom, v ktorom dnes sídli múzeum sakrálneho umenia Catharijneconvent, najväčšie štátne múzeum svojho druhu v Holandsku. Slúži ako katedrála kardinála Willema Eijka, utrechtského arcibiskupa a prímasa Holandska.

    Podľa niektorých je to jediný pôvodný gotický kostol v Holandsku, ktorý je stále v katolíckych rukách. Plán zatvoriť katedrálu vyvolal pred niekoľkými rokmi medzinárodné pohoršenie. Čiastočne aj vďaka protestom poslaným z Poľska sa od rozhodnutia upustilo. V posledných rokoch bol v katedrále v čase Vianoc vystavený originálny neapolský betlehem z 18. storočia so 600 postavami oblečenými do vyberaných kostýmov zo skutočných látok.

    Štátne múzeum sakrálneho umenia Catharijneconvent

    Ústredné holandské štátne múzeum sakrálneho umenia založili v 70. rokoch v bývalom karmelitánskom/johanitskom kláštore. Nielen uchováva, konzervuje a vystavuje najcennejšie sakrálne artefakty z Holandska od posledných storočí prvého tisícročia po novovek – napríklad kalich sv. Lebuina z 9. storočia, berlu egmondských opátov a haarlemských biskupov zo 14. storočia (zachránenú počas protestantského obrazoboreckého besnenia jednoduchou ženou, práčkou miestnych dominikánov) a diela Jana van Scorela, Rembrandta a Fransa Halsa.

    Berla egmondských opátov vystavená na pozadí bohato zdobených rúch v múzeu Catharijneconvent.

    Úzko tiež spolupracuje s cirkvami a náboženskými spoločenstvami a pomáha zachraňovať najcennejšie sakrálne pamiatky ohrozené chátraním a zatvorením v celej krajine. Patrí k nemu takzvané „Najväčšie múzeum Holandska“ (Grootste Museum van Nederland), skupina 23 najcennejších kresťanských kostolov, synagóg a mešít. Z nich sú na našej trase Katedrála sv. Mikuláša v Amsterdame, katolícka Katedrála sv. Bava v Haarleme a Katedrála sv. Martina v Utrechte. Múzeum robí výskum a organizuje hodnotné dočasné výstavy, napríklad rozsiahlu výstavu venovanú jedinému holandskému pápežovi Hadriánovi VI. k 500. výročiu jeho smrti či výstavu „Van God los“ (Preč od Boha), ktorá skúmala kolaps kresťanstva a masovú apostázu v Holandsku v 60. a 70. rokoch.

    Starokatolícka katedrála sv. Gertrúdy so skrytým kostolom (Gertrudiskapel)

    Táto katedrála je hlavným kostolom holandskej Starokatolíckej cirkvi a sídlom jej arcibiskupa. Postavili ju na začiatku 20. storočia v neorománskom slohu na pamiatku neďalekého románskeho Kostola Panny Márie, zbúraného na príkaz Napoleona Bonaparta. Na našej trase je pre priľahlú kaplnku sv. Gertrúdy, bývalý skrytý katolícky kostol (schuilkerk) z obdobia, keď protestanti prenasledovali katolíkov, založený v roku 1634 a zachovaný v takmer pôvodnom stave. Je to jeden z dvoch schuilkerken na našej trase. Druhý, „Náš milý Pán na povale“ (Ons’ Lieve Heer op Solder) v Amsterdame, je svetoznáme múzeum.

    Pamätník zbúraného Kostola Panny Márie – Pandhof Sinte Marie

    Kostol Panny Márie, jedna z najväčších a najkrajších románskych stavieb v Holandsku, bol postavený v 11. storočí z fundácie cisára Henricha IV. a biskupa Konráda. Po reformácii patril protestantom. V roku 1813 cisár Napoleon Bonaparte nariadil jeho zbúranie a výnos z predaja materiálu použiť na svoje vojenské ťaženia. Prežil len fragment krížovej chodby. Obyvatelia Utrechtu dodnes jeho stratu oplakávajú a snažia sa ho rozličnými spôsobmi pripomínať. Na mieste, kde kedysi stál, nedávno otvorili zrenovované námestie s informačnými tabuľami a veľkou nástennou maľbou pripomínajúcou kostol. Holandsko žiaľ prešlo mnohými vlnami búrania kostolov a ničenia sakrálnych pamiatok, rukami zahraničných nepriateľov aj domácich obrazoborcov, naposledy v 60. a 70. rokoch, ale vždy tam boli ľudia a inštitúcie, ktoré toto dedičstvo zachraňovali a pripomínali. Pandhof Sinte Marie je toho dobrým symbolom.

  • Piatok – Amsterdam

    Katolícka Konkatedrála sv. Mikuláša

    Bazilika sv. Mikuláša dominuje severnej časti amsterdamského starého mesta.

    Ako mesto námorníkov, moreplavcov a rybárov bol Amsterdam tradične spätý so svätým biskupom Mikulášom z Myry. Napokon celé Holandsko si aj dnes tohto úžasného patróna veľmi uctieva a novembrové vstupy – intochten – Sinterklaasa, vždy oblečeného ako biskup, do jednotlivých miest patria k najväčším verejným oslavám v krajine. Preto sú v Amsterdame tri historicky významné kostoly zasvätené Dobrému Svätcovi. Navštívime všetky tri. Neorenesančná a neobaroková konkatedrála sa hrdo týči neďaleko prístavu a vynikajúceho Námorného múzea, oproti Hlavnej stanici.

    Konsekrovali ju v roku 1887 ako prvý katolícky kostol postavený v meste na Amsteli po skončení prenasledovania a prevzala kult od „predchádzajúceho“ sv. Mikuláša, dnes múzea skrytého kostola Ons’ Lieve Heer op Solder.

    Titul konkatedrály Haarlemsko-amsterdamskej diecézy získal kostol v marci 2025, počas osláv 750. výročia Amsterdamu.

    Pri tejto príležitosti doň preniesli monumentálne kreslo z 19. storočia, ktoré slúžilo ako biskupská katedra po obnovení Haarlemskej diecézy v roku 1853. Prvý si naň 4. marca 1853 sadol biskup Franciscus Jacobus van Vree; dnes ho používa biskup Jan Hendriks.

    Múzeum skrytého kostola Ons’ Lieve Heer op Solder

    Keď protestanti zakázali katolícky kult, katolíci začali vo svojich domoch zriaďovať skryté kostoly (schuilkerk). Len v Amsterdame ich bolo viac ako desať. Najznámejší je „Náš milý Pán na povale“, dnes svetoznáme múzeum dokumentujúce život katolíkov počas 270 rokov prenasledovania. Patrí k stovke najdôležitejších holandských pamiatok na zozname štátnej agentúry pre kultúrne dedičstvo. Európska únia ho tiež oficiálne zapísala do zoznamu Značky európskeho dedičstva.

    Okrem dokonale zachovaného kostolíka, ktorý má všetko potrebné vrátane organa, uvidia návštevníci aj pôvodné historické interiéry mestského domu bohatého amsterdamského obchodníka zo 17. storočia. V kostole sa raz mesačne slúži omša. Pred niekoľkými rokmi sa krajne ľavicová mestská samospráva rozhodla odobrať múzeu Ons’ Lieve Heer op Solder financie a dať ich okrem iného černošským kolektívom. Vyvolalo to doma aj v zahraničí také pohoršenie, že sa peniaze našli a múzeum stále existuje.

    Oudekerk – prvý farský kostol Amsterdamu

    Oudekerk doslova znamená „starý kostol“ a názov je výstižný, lebo kostol konsekrovaný pred 720 rokmi bol prvým kostolom postaveným v dedine založenej pri hrádzi na rieke Amstel. Práve tu sa najprv uchovávala Zázračná hostia, kým pre ňu v roku 1347 nepostavili osobitnú svätyňu Heilige Stede. Je zasvätený sv. Mikulášovi z Myry, patrónovi námorníkov.

    Je tu pochovaný slávny skladateľ Jan Pieterszoon Sweelinck a Rembrandtova manželka Saskia. V 16. storočí sa podobne ako iné holandské kostoly stal obeťou obrazoborectva a prešiel do protestantských rúk. Keď na hlavnom námestí Dam postavili Nieuwekerk („nový kostol“) a radnicu (kráľovský palác), Oudekerk stratil význam, no dnes je opäť plný života vďaka turizmu, koncertom a výstavám.

    Patrí k stovke najdôležitejších holandských pamiatok na zozname štátnej agentúry pre kultúrne dedičstvo. Holanďania sú národ moreplavcov, a tak kostoly stavali… lodní tesári. Ich drevené klenby preto zvláštne pripomínajú obrátené lodné trupy. V Oudekerk to dobre vidno.

    Westerkerk

    Renesančno-baroková Westerkerk („západný kostol“ – aj Amsterdam mal podobne ako Utrecht „kríž kostolov“) bola prvým kostolom v meste postaveným od začiatku ako protestantský, čo sa odráža v jeho vzhľade. Je krásnym príkladom holandského baroka a bohatstva amsterdamského zlatého veku, no turisti z celého sveta ho navštevujú najmä preto, že je v ňom pochovaný najslávnejší holandský maliar Rembrandt van Rijn. Jeho 87-metrová veža je najvyššou kostolnou vežou v Amsterdame.

    Pred kostolom stojí Homomonument pripomínajúci ľudí prenasledovaných alebo zavraždených pre homosexuálnu orientáciu. Má tvar ružového trojuholníka, lebo tento odznak ich Nemci počas vojny nútili nosiť, keď ich vyhladzovali spolu so Židmi a Rómami. Sympatie, ktorým sa homosexuálni ľudia dnes v Holandsku tešia, môžu Poliakov prekvapiť, no vyplývajú z toho, že ešte pred niekoľkými desaťročiami tam platili tvrdé protihomosexuálne zákony. Ešte žijú ľudia, ktorí boli za to väznení…

    Miesto zbúranej Heilige Stede na ulici Rokin

    Stadsarchief Amsterdam / A.P.A. Adriaansz

    Heilige Stede („sväté miesto“) bol gotický kostol postavený osobitne pre Zázračnú hostiu, svedka Amsterdamského zázraku z 15. marca 1345. Do svätyne prichádzali pútnici z mnohých európskych krajín, najslávnejším z nich bol cisár Maximilián Habsburský (ktorý bol zázračne uzdravený). Konali sa tam bohoslužby s najlepšou hudbou tej doby a veľkolepé procesie. V roku 1578 sa napriek hrdinskej obrane amsterdamských žien Heilige Stede zmocnili protestanti. Zničili všetko jej vybavenie (jedinou zachránenou vecou, vopred ukrytou, bol nádherne iluminovaný hudobný rukopis, takzvaný Occo Codex) a kostol premenili na stajňu a sklad. Múry prežili, ale v roku 1908 ich tiež zbúrali – militantní protestantskí „jastrabi“ neznášali obrodu katolicizmu, ktorá sa prejavovala okrem iného vznikom Tichej procesie, a rozhodli sa odstrániť všetky zostávajúce stopy kultu Najsvätejšej sviatosti. Slávnemu katolíckemu architektovi Pierrovi Cuypersovi sa podarilo zachrániť niekoľko fragmentov kamenárskych prvkov. V roku 1988 postavili ním zachránený stĺp na prestížnej ulici Rokin ako pripomienku, že tu kedysi stála Heilige Stede.

    Begijnhof

    Nádvorie Begijnhofu, amsterdamského beginského dvora.

    Prísť na púť do Holandska a nenavštíviť beginský dvor by bolo jednoducho rúhaním. Begardov a begíny – tých zbožných ľudí, ktorí neboli rehoľníkmi v pravom zmysle slova, ale po vzore rehoľníkov pestovali spoločný život a zbožné praktiky – spájame so stredovekom, a predsa posledná amsterdamská begína zomrela až v roku 1971! Beginské dvory boli jedinou katolíckou inštitúciou, ktorá prežila po tom, čo sa v Holandsku chopili moci protestanti – radové domy v nich boli súkromným majetkom jednotlivých begín, nie cirkevným majetkom, a preto ich nebolo možné skonfiškovať. Amsterdamský beginský dvor leží v samom centre mesta a od zbúrania Heilige Stede je jeho katolícka kaplnka hlavným amsterdamským centrom úcty k Najsvätejšej sviatosti a k Amsterdamskému zázraku. Spravujú ju otcovia Najsvätejšej sviatosti (eymardiáni).

    De Krijtberg (Kostol sv. Františka Xaverského)

    Kostol na Krijtbergu je neďaleko Begijnhofu, na druhej strane kanála Singel. Je na našej trase ako vynikajúci príklad monumentálnej a zdobnej neogotiky, ktorá je dnes najčastejším slohom katolíckych kostolov v Holandsku. Je to preto, že keď katolíci konečne na konci 19. storočia smeli stavať kostoly, stavali ich všade naraz v najmódnejšom slohu doby. Žiaľ, v 50. – 70. rokoch, keď krajinou prešla ďalšia vlna obrazoborectva, mnohé z týchto kostolov (vrátane protestantských), často vynikajúce umelecké diela navrhnuté najslávnejšími architektmi, zbúrali. Krijtberg, ako naznačuje jeho zasvätenie sv. Františkovi Xaverskému, patrí jezuitom. Predtým tu bol nimi spravovaný skrytý kostol (schuilkerk). Dnes je tam len niekoľko otcov, a to starších, ale sú tam a vedú veľmi živú pastoráciu. Na nedeľných omšiach je kostol na Krijtbergu plný ako v Poľsku a cez pracovné dni sa slúži aj každodenná omša o 12.30 h.

          

    Počas prechádzky starým mestom budeme míňať aj ďalšie pozoruhodné kostoly:

    Na námestí Dam vedľa Kráľovského paláca (bývalej radnice) stojí Nieuwekerk, kde sa konajú inaugurácie a sobáše holandských panovníkov. Miesto bývalého hlavného oltára zaberá veľkolepý barokový náhrobok admirála Michiela de Ruytera, najväčšieho národného hrdinu, ktorý v dlhých námorných vojnách 17. storočia zachránil holandskú nezávislosť, smrteľne ohrozenú Angličanmi. Umiestňovať hroby hrdinov tam, kde býval hlavný oltár, bolo vtedy obľúbeným kalvínskym zvykom.

    V kostole sú pochovaní aj Joost van den Vondel – holandský Shakespeare a kryptokatolík –, P. C. Hooft, najvýznamnejší holandský básnik, maliar Gabriël Metsu, mešťanosta Nicolaes Tulp, známy z Rembrandtovho obrazu „Anatómia doktora Nicolaesa Tulpa“, a Willem Blaeu, slávny kartograf, ktorý v kartografii nastavil nové štandardy.

    Na ulici Spuistraat stojí neogotický Kostol sv. Dominika, navrhnutý Pierrom Cuypersom a zapísaný ako národná pamiatka, ktorý až do konca 60. rokov patril dominikánom. Počas oboch reformácií – prvej v 16. storočí a jej zopakovania v 60. rokoch (ktoré do Poľska nikdy nedorazilo) – boli holandskí dominikáni v predvoji zmien a nemálo z nich z vlastnej vôle opustilo Katolícku cirkev.

    Tak prišla Rehoľa kazateľov aj o Kostol sv. Dominika v Amsterdame. Tamojšia komunita robila riskantné liturgické a teologické experimenty a napokon sa premenila na nezávislé „ekumenické“ spoločenstvo, ktoré existuje dodnes.

  • Sobota – Haarlem, Amsterdam

    V Haarleme, stotisícovom meste neďaleko Amsterdamu, stoja dva veľké katedrálne kostoly, oba nesúce meno sv. Bava, patróna mesta. Dôvodom sú, samozrejme, zložité náboženské dejiny Nízkych krajín. Aby sa nepomýlili, bežne sa hovorí o „Starom Bavovi“ a „Novom Bavovi“.

    Bývalá katedrála sv. Bava

    Monumentálny kostol v brabantskej gotike s neskorogotickou vežou vysokou 78 m, ktorý zaberá čestné miesto na hlavnom námestí mesta. Stavali ho od konca 14. do začiatku 16. storočia a historicky bol hlavným kostolom Haarlemu. V roku 1559 zriadil pápež Pavol IV. Haarlemskú diecézu a Kostol sv. Bava sa stal jej katedrálou. No iba o dve desaťročia neskôr sa protestanti mesta násilím zmocnili, katolícke cirkevné štruktúry boli zrušené a veriaci museli prejsť do podzemia. „Starý Bavo“ je krásnym príkladom obrovských gotických kostolov známych z maliarstva holandského zlatého veku, ktoré boli v stredoveku katedrálami a farskými kostolmi bohatých holandských miest a v 16. storočí prešli ku kalvínom, s interiérom typickým pre toto vyznanie. Je tu pochovaný maliar Frans Hals. Kostol je preslávený aj vynikajúcim organom (62 registrov a asi 5000 píšťal), na ktorom hrali okrem iných Händel a Mozart.

    Nová (katolícka) katedrála sv. Bava

    V roku 1853, keď pápež Pius IX. obnovil v Holandsku cirkevnú hierarchiu, sa Haarlem opäť stal sídlom rímskokatolíckeho biskupa. Protestanti, ktorí vtedy v krajine dominovali, ľahšie znášali katolíckeho biskupa v Haarleme, bokom od hlavných ciest, než v hlavnom meste Amsterdame. Stavbu novej katedrály zverili rodine Cuypersovcov, najslávnejším holandským architektom 19. storočia, ktorí boli navyše katolíkmi. Historické zasvätenie sv. Bavovi zostalo zachované.

    Trasa tohtoročnej Tichej procesie

    Stavbu „Nového Bava“ dokončili v 30. rokoch. Kostol patrí k najlepším príkladom skvelej holandskej sakrálnej architektúry prvej polovice minulého storočia. Jeho eklektický sloh spája neogotické, byzantské, orientálne prvky a art deco. Pre množstvo kupol sa kostol nazýva aj „KoepelKathedraal“ (Katedrála s kupolami). V krypte je malé múzeum sakrálneho umenia s cennými exponátmi a možno vystúpiť aj na vežu, z ktorej výhľad siaha až k Severnému moru. Fara „Nového Bava“, sama cenná pamiatka s vynikajúcimi interiérmi a zariadením zo začiatku 20. storočia, je sídlom biskupa Haarlemu-Amsterdamu Jana Hendriksa.

    Sobotné popoludnie: voľný čas v Amsterdame

    Oddych alebo prehliadka, napríklad skvelého Námorného múzea s replikou lode Holandskej Východoindickej spoločnosti.

    Sobotný večer

    Svätá omša v jednom z kostolov v centre – podľa dohody s organizátormi Tichej procesie – a samotná Tichá procesia.

  • Nedeľa – Amsterdam


    Svätá omša v kaplnke Occo Hofje na Nieuwe Keizersgracht 94. Názov pochádza od bohatej bankárskej rodiny Occo, ktorá financovala aj Occo Codex pre kaplnku Amsterdamského zázraku, Heilige Stede. Je to nádherne iluminovaný hudobný rukopis, jediný predmet, ktorý prežil z Heilige Stede zničenej protestantmi, lebo sa ho jeho fundátorom podarilo ukryť. Ich dedičia odhalili jeho existenciu až o 400 rokov neskôr! Occo Hofje je zasa útulok pre vdovy a slobodné ženy postavený v roku 1774 a financovaný tou istou rodinou. Takéto inštitúcie boli v Holandsku v 17. a 18. storočí veľmi bežné, no Occo Hofje bol určený pre katolíčky. Na nádvorí je malá kaplnka s barokovým zariadením a práve tam otcovia dominikáni, ktorí púť vedú, odslúžia pre účastníkov nedeľnú omšu. Po omši je podľa holandského zvyku plánované pohostenie (káva a sušienky), ktoré ponúkne správa Occo Hofje. Fotografia ukazuje vyobrazenie Amsterdamského zázraku zo svätostánku kaplnky v Occo Hofje.

Texty a fotografie: Dominika Krupińska, autorka blogu „Adoptuj kościół w Holandii”.

Podujatie sa môže uskutočniť len vtedy, ak sa prihlási dostatočná skupina účastníkov. Aby bola cesta možná, pomôžte nám, prosím, šíriť informácie a osloviť všetkých, ktorí by mohli mať záujem. Vaša včasná prihláška a osobné odporúčanie budú tou najcennejšou reklamou!

Pozrite sa, kto sme

Sme presvedčení, že sila Cirkvi závisí od toho, ako sa slávi liturgia. Pre väčšinu katolíkov je účasť na omši základným spôsobom prežívania viery. Kvalita ich viery závisí od toho, čo na omši vidia, počujú a prežívajú. Preto učíme vieru a poskytujeme nástroje na jej prežívanie v liturgii. Veríme, že práve tak sa Cirkev obnoví.

Pohľad do dejín

  • Amsterdam

    Amsterdamská procesia pripomína kedysi slávny eucharistický zázrak, ktorý sa tam stal 15. marca 1345. Viac ako dvesto rokov – až do protestantskej revolúcie – bolo holandské hlavné mesto domovom veľkého pútnického centra, ktoré priťahovalo pútnikov z celej západnej Európy.

    Procesia bola obnovená na konci 19. storočia po zmiernení protikatolíckych obmedzení, no pre zákaz katolíckych procesií platný až do roku 1983 si zachovala „skrytý“ charakter, teda bez vonkajších znakov kultu.

    Dnes je to najväčšie verejné podujatie Katolíckej cirkvi v Holandsku, verne konané v marcovej noci až do roku 2020, keď bolo pre vypuknutie pandémie koronavírusu týždeň pred začiatkom zrušené a „presunuté online“ – sprístupnili sa nahrávky, ktoré sprevádzali duchovnú účasť z domova.

    Viac o dejinách procesie »

  • Malopoľsko

    Zaujímavé je, že eucharistický zázrak sa v 14. storočí stal aj v Krakove. Zlodeji ukradli z Kostola Všetkých svätých monštranciu s hostiou, ale premožení strachom ju pohodili v močiaroch pri dedine Bawół, v oblasti dnešnej štvrte Kazimierz.

    Monštrancia ležiaca v močiari však žiarila neobyčajným svetlom, a tak ju našli a v slávnostnej procesii vedenej krakovským biskupom priniesli späť. Na pamiatku týchto udalostí dal kráľ Kazimír Veľký postaviť Kostol Božieho Tela. Na tieto udalosti sa odvolávajú aj organizátori procesie v Krakove.

    Viac o dejinách zázraku »
    Viac o krakovskej Tichej procesii »

  • Codex Occo

    Kódex je jediný predmet zachránený z už neexistujúcej svätyne Amsterdamského zázraku, ktorá až do svojho zničenia v druhej polovici 16. storočia preslávila mesto po celej Európe.

    Occo Codex vznikol na začiatku 16. storočia v dielni Petra Alamira, najlepšieho kaligrafa svojej doby. Obsahuje poklady francúzsko-flámskej polyfónie 15. storočia. Niektoré skladby sú dobre známe a zložili ich veľkí speváci tej doby – Isaac, Mouton, Josquin des Prez –, iné sú dielom anonymných skladateľov.

    Tento rukopis bol určený na potreby kostola v Amsterdame – Heilige Stede – zasväteného úcte k Najsvätejšej sviatosti. Kostol postavili v 14. storočí presne na mieste zázraku, ktorý sa tam stal v marci 1345.

    Rukopis je jediným predmetom, ktorý prežil z amsterdamskej svätyne Zázračnej hostie, vďaka tomu, že ho ukryla rodina fundátora. Tento rukopis zo 16. storočia, vytvorený v slávnej dielni Petra Alamira a obsahujúci kvalitné polyfónne skladby a krásne ilustrácie, uchovávali potomkovia rodiny Occo 400 rokov a muzikológom ho odhalili len pred niekoľkými desaťročiami.

  • Ex Tempore

    V marci 2020 prišiel po roku príprav do Amsterdamu vokálny súbor „Ex Tempore“, aby predniesol repertoár na počesť Najsvätejšej sviatosti z Occo Codexu vrátane Missa Pange lingua Josquina des Prez a ďalších pokladov polyfónie, z ktorých niektoré sa zachovali len v Occo Codexe a v tichu čakajú na chvíľu, keď budú môcť znova ožiť.

    Koncerty však museli na poslednú chvíľu zrušiť pre epidémiu koronavírusu, no hudobný materiál pripravený Marcelom Pérèsom a zborom Ex Tempore získal nový život v podobe nahrávok, ktoré urobili jezuiti z Kostola sv. Františka Xaverského na Krijtbergu.

    Ich podcast (holandská verzia „Modlitby na cestu“) obsahuje tri skladby v podaní zboru Ex Tempore, ktorý vlani v Poľsku založil vynikajúci francúzsky znalec starej cirkevnej hudby Marcel Pérès práve na to, aby znova oživil hudbu kaplnky Heilige Stede zachovanú v takzvanom Occo Codexe.

    Okrem krátkeho úvodu a zhrnutia v holandčine tvoria zvyšok podcastu zvuky Stille Omgang a spev poľského zboru. Pomocou online nástrojov môžete sledovať mapu trasy procesie a modliť sa spolu s nahratými zvukmi. Podcast trvá tak dlho, ako dlho trvá prejsť trasu procesie amsterdamskými ulicami Kalverstraat, Nieuwendijk, Warmoesstraat a Nes. Je dostupný na modlitebnej platforme „Bidden Onderweg“, ktorú prevádzkujú holandskí jezuiti, na adrese https://biddenonderweg.org/speler/uitgelicht/2715.

    Nižšie si môžete vypočuť širší výber nahratých skladieb (11 stôp); playlist je k dispozícii aj na našom kanáli Hearthis.at.

    Zbor Ex Tempore a koncerty „Occo Codex“ v Amsterdame a Heiloo zorganizovalo Združenie Brandsma v spolupráci s Dominikánskym liturgickým centrom a Nadáciou sv. Benedikta. Mediálni partneri projektu: Liturgia.pl, Magnificat, Christianitas, Rycerz Niepokalanej, Bemint Elkander!, Miłujcie Się! a Adeste.org.

Stay in the loop!

Sign up here to receive our latest news by e-mail.