Tynecké liturgické stretnutia

Benediktínske opátstvo v Tyniecu a Dominikánske liturgické centrum organizovali stretnutia spoločenstiev pracujúcich pre liturgiu v Poľsku s biskupmi zastupujúcimi Komisiu pre Boží kult a disciplínu sviatostí Konferencie biskupov Poľska.

Myšlienka stretnutí

V Poľsku sa ešte stále môžeme tešiť z toho, že veľký počet ľudí prežíva svoje spojenie s Cirkvou prostredníctvom liturgie, a najmä prostredníctvom nedeľnej omše. Aj bez odvolávania sa na sociologické výskumy môžeme oprávnene predpokladať, že pre väčšinu katolíkov v našej krajine je to často jediný spôsob, ako prežívať spojenie s Cirkvou. Žiaľ, môžeme tiež predpokladať, že u mnohých spočíva vo veľkej miere na povinnosti, ktorej celkom nerozumejú. Je málo spoločenstiev, v ktorých sa účasť na omši vníma ako výsada a milosť. Často počúvame sťažnosť, že liturgia je nudná alebo nezrozumiteľná. Mnohí ľudia sa len ťažko zapájajú do liturgického diania. Na omšu prichádzajú jednoducho a zbožne, aby sa pomodlili alebo vypočuli homíliu. Nie sú si vedomí bohatstva obsahu a významu, ktoré liturgia ponúka. Ľahko podliehajú roztržitosti a skľúčenosti. V tejto situácii len ťažko možno predpokladať, že pre veriacich ako celok je liturgia naozaj prameňom sily a vrcholom činnosti Cirkvi.

Skúsenosť niektorých rehoľných spoločenstiev, predovšetkým mníšskych (a s nimi spätých prostredí), pritom ukazuje, že liturgia slávená správne, dôstojne a s nasadením je nielen silným svedectvom viery a prítomnosti Cirkvi v dnešnom svete, ale aj mocným nástrojom evanjelizácie. Táto skúsenosť je prítomná v sekularizovanej Európe a vzhľadom na súčasný stav náboženského života v Poľsku by sa z nej rozhodne malo čerpať.

A do istej miery sa to deje. Je povzbudivé, že čoraz viac farností, pastoračných centier a obnovných skupín sa snaží zdôrazniť úlohu a význam liturgie. V posledných rokoch vzniklo najmenej tucet centier, ktoré venujú osobitnú pozornosť sláveniu liturgie a spiritualite založenej na jej bohatstve. Ide väčšinou o iniciatívy zdola, ktoré vychádzajú od laikov, ktorí liturgii rozumejú a chcú ju šíriť.

V praxi však narážajú na problémy:

  1. Prvým je ťažkosť rozvíjať svoju činnosť, pretože ľudia mimo týchto prostredí ju vnímajú ako „niečo pre špecialistov“, a nie pre katolíkov všeobecne.
  2. Druhým je častý nedostatok porozumenia, ba až nechuť zo strany duchovných pastierov (najmä farárov), ktorí uprednostňujú prispôsobenie sa očakávaniam väčšiny.
  3. Tretím je priepasť medzi činnosťou biskupskej konferencie a duchovných pastierov. To si vyžaduje určité vysvetlenie: hoci si uvedomujeme, koľko dobrých iniciatív Komisia biskupov pre Boží kult a disciplínu sviatostí začína, vieme aj to, ako málo z nich pokračuje v práci duchovných pastierov. A naopak – aký malý záujem niekedy prejavujú cirkevní predstavení o iniciatívy zdola. Často je to vina organizátorov duchovných obnov, workshopov a liturgických centier. Existujú aj chválitebné výnimky z tohto pravidla. Napriek tomu sa zdá, že na posilnenie spolupráce zostáva urobiť veľa.

Vzhľadom na uvedené možno navrhnúť tento záver: Cirkev v Poľsku potrebuje liturgickú pastoráciu, ktorú možno rozvíjať len v spolupráci oboch komisií s pastoračnými prostrediami, ktoré sa už rôznymi spôsobmi snažia oživiť liturgickú spiritualitu. Preto sa vyhliadka na spoločné stretnutie komisií Konferencie biskupov a Konferencie vyšších predstavených mužských reholí v Poľsku, ktoré sa zaoberajú liturgiou, s ľuďmi zapojenými do liturgickej pastorácie javí ako mimoriadna príležitosť otvoriť novú etapu práce v oblasti, ktorá je nám všetkým blízka. Zároveň by to mohla byť veľmi dôležitá stránka novej evanjelizácie, ktorú treba napísať práve teraz, na prahu biskupskej synody venovanej tejto téme, plánovanej na jeseň.

Stretnutie (pokračovanie a rozvinutie prvého stretnutia liturgických spoločenstiev v Poľsku, ktoré sa konalo v Tyniecu 11. decembra 2010) by mohlo zahŕňať:

  • predstavenie rôznych aktivít, inšpirovaných iniciatívami zdola aj oboma komisiami;
  • diskusiu o najnaliehavejších otázkach liturgickej pastorácie;
  • dohodu o spoločnom pláne činnosti, vďaka ktorému by sa pastoračné spoločenstvá mohli ujať úloh, ktoré stanovuje biskupská konferencia.

Pre ľudí zapojených do liturgickej pastorácie je nesmierne dôležité cítiť, že ich práca napĺňa vôľu biskupov a ako taká je nimi podporovaná. Zdá sa mi veľmi dôležité, aby sme pre svojich pastierov prestali byť anonymní a aby ich požehnanie bolo skutočné, a nie predpokladané. Som si istý, že potenciál a nasadenie laikov aj duchovných, ktorí sa zapájajú do diela obnovy liturgickej spirituality, budú komisiám veľkou pomocou, ak len nájdeme spôsob, ako ho využiť.

Stretnutie, o ktorom píšem, by bolo osobitne užitočné, keby sa na ňom zúčastnili ľudia zapojení do ústredných liturgických diakonií hnutia Svetlo-Život, centrá liturgickej pastorácie, ako je Dominikánske liturgické centrum, liturgické centrá v Štetíne a Chorzówe, Centrum liturgickej formácie sestier svätej Hedvigy Kráľovnej atď., ľudia zapojení do obnovy gregoriánskeho chorálu a tradičného spevu (Kantorská škola v Elblągu, Vroclavské liturgické spevácke štúdio, gregoriánske scholy), ako aj ľudia zapojení do pastorácie organizovanej okolo mimoriadnej formy rímskeho obradu.

Bolo by dobré, keby vybraní ľudia na stretnutí predstavili „mapu“ iniciatív zdola v liturgickej pastorácii, ich úspechy a problémy, s ktorými zápasia. Zástupcovia najdynamickejších centier by potom otvorili diskusiu. Ako merať dynamiku týchto centier, je samostatná otázka – návrhy sú vítané. Témami týchto príspevkov by mohli byť najväčšie výzvy, ktorým dnes liturgia v Poľsku čelí vzhľadom na kultúrne zmeny v našej krajine, a návrhy, ako im čeliť.

Bolo by veľmi žiaduce, aby členovia oboch komisií na tieto príspevky reagovali a poukázali na tie aktivity biskupskej konferencie a reholí, do ktorých by sa mohli zapojiť ľudia angažovaní v liturgickej pastorácii v širšom zmysle.

Fotografie z prvého stretnutia: Dominikánske liturgické centrum.
Fotografie v záhlaví stránky a v zozname projektov pochádzajú z webu opátstva Tyniec.

  • Stretnutie 1

    V sobotu 11. decembra 2010 sa v benediktínskom opátstve v Tyniecu konalo stretnutie liturgických spoločenstiev z iniciatívy opáta Bernarda Sawického OSB a P. Tomasza Grabowského OP, predsedu Dominikánskeho liturgického centra.

    Účastníci sa zišli, aby hovorili o kríze liturgie v Poľsku a dohodli sa na spoločných iniciatívach, ktoré by ju mohli napraviť.

    Medzi asi 50 účastníkmi boli teológovia, liturgisti, hudobníci, vedúci skupín a organizátori hudobných a liturgických workshopov spätí okrem iného s Liturgickým centrom hnutia Svetlo-Život v Chorzówe, Dominikánskym liturgickým centrom, časopisom „Christianitas“, exercíciami „Mysterium Fascinans“ a Vroclavským liturgickým speváckym štúdiom. Osobitným hosťom stretnutia bol predseda Komisie Konferencie biskupov Poľska pre Boží kult a disciplínu sviatostí, biskup Stefan Cichy.

    Ako P. Sawicki poznamenal vo svojom pozvaní, „medzi tými, čo chodia do kostola, vidíme rastúcu túžbu po dôstojnej liturgii“. Účastníci netajili, že situácia v mnohých kostoloch môže sklamať.

    Poukazovali na nedbalosť a nedostatok liturgického povedomia a kultúry, ktoré vedú k rutine a zhonu, ba až k zneužitiam zo strany kňazov. Niekedy nepomáhajú ani zásahy u farárov. „Kňazi podceňujú svojich potenciálnych poslucháčov a ‚znižujú latku‘,“ vysvetľuje Tomasz Dekert, vedúci redakcie Liturgia.pl. „V homílii sa neodvolajú na teológiu, lebo predpokladajú, že ľudia nebudú rozumieť. Nepoužijú prvú eucharistickú modlitbu, lebo je príliš dlhá a veriaci by sa mohli nudiť. Nezavedú ordinárium v latinčine, lebo si myslia, že to ľudia nezvládnu.“

    To isté znižovanie latky často vidíme aj v chrámovej hudbe. „Snívam o tom, že raz budú mať ľudia zodpovední za hudbu vo svojich spoločenstvách základné vedomosti o hudbe a liturgii, pretože – popri nasadení a zápale – sú to nevyhnutné nástroje, ako sa krásne a vedome zúčastňovať na liturgii,“ hovorí Katarzyna Młynarska, z ktorej iniciatívy vzniklo v roku 2009 Vroclavské liturgické spevácke štúdio. „Iniciatíva je určená nielen tým, ktorí spievajú v súboroch alebo scholách, ale komukoľvek, kto chce cvičiť svoj hlas,“ dodáva.

    Problém estetiky v kostole sa netýka len hudby, ale aj výzdoby kostola. „Čo ľudia nachádzajú na mieste, kde by mali cítiť posvätno?“ pýta sa P. Hieronim Kreis OSB, autor knihy Podręcznik ikebany liturgicznej. Kwiaty w kościele. „Vtieravú, nabubrelú, nudnú propagandu – pretože to nemá nič spoločné s evanjelizáciou; to môže ľudí len odradiť.“ Uisťuje, že aj dobre vybrané a dobre aranžované kvety môžu slúžiť ohlasovaniu Slova.

     Veľa kritiky smerovalo k hierarchickej Cirkvi. Na otázku, či sa cíti dotknutý, biskup Stefan Cichy odpovedal, že si je vedomý, že niektoré otázky zazneli pre jeho prítomnosť, a že je to dobre. Sľúbil aj, že sa na záver pokúsi tieto veci objasniť. Napriek tomuto ohláseniu biskup vo svojom zhrnutí poukázal na niektoré cirkevné iniciatívy v oblasti liturgie, ktoré však prebiehajú súbežne s iniciatívami laikov. K absencii skutočnej spolupráce v tejto oblasti sa nevyjadril.

    Pri kritike sa to však neskončilo. Účastníci uvažovali o možných spôsoboch riešenia problémov týkajúcich sa dôstojného prostredia a slávenia liturgie zodpovedajúceho jej významu. Objavila sa otázka formácie – nielen kňazov, ktorí omšu slávia, a miništrantov, lektorov, žalmistov, kantorov, schol a organistov, ktorí pri nej slúžia, ale aj tých, ktorí sa na nej zúčastňujú. Paweł Milcarek z „Christianitas“ varoval pred jej zúžením len na teóriu: „To je náš pozitivistický vzorec: stále veríme, že čím viac vzdelania, tým viac ľudia pochopia a všetky problémy sa vyriešia. Problém liturgie sa snažíme riešiť tak, že o nej veľa hovoríme a veľa robíme mimo nej.“

     Alternatívou sa zdá byť formácia prostredníctvom slávenia, ktorej význam zdôraznil bohoslovec Krzysztof Porosło, jeden z organizátorov exercícií „Mysterium Fascinans“, ktorých štvrtý ročník sa uskutoční 12. – 14. augusta 2011. „Milujem metaforu liturgie, ktorú navrhol Romano Guardini: že liturgia je ‚hra‘ – dalo by sa povedať aj ‚hranie‘ – nie v zmysle niečoho povrchného a nedôležitého, ale v zmysle, že počas ‚hry‘ je človek úplne slobodný; je sám sebou – ‚hra‘ je formou jeho existencie. Ide o to, aby sme boli v liturgii plne autentickí, stáli pred Bohom v pravde o sebe a dorastali do toho, kým máme byť. Keď začíname sláviť, potrebujeme aj istý rámec, isté pravidlá, podľa ktorých sa naša ‚hra‘ stáva plnšou. Vyjadruje to aj metafora tanca: tancujúci človek je tiež slobodný, autentický voči partnerovi a tanec ho teší. Aby sa to však stalo, treba sa najprv naučiť kroky.“ Podľa neho to neznamená úplne sa vzdať teórie v prospech praxe. „Zdravá katechéza, ktorá uvádza alebo vysvetľuje, je nevyhnutná a ovplyvňuje, ako liturgiu prežívame. Aké proporcie zachovať? To je najťažšia otázka a stále sa ju učíme, keď exercície organizujeme. Smerujeme skôr ku katechézam uvádzajúcim než k akademickým, veľmi presným prednáškam a predovšetkým zdôrazňujeme prvenstvo samotného slávenia. Nie toľko hovoriť o liturgii, ako ju sláviť,“ zdôrazňuje bohoslovec Krzysztof Porosło.

     Samostatnou otázkou je, ako vyzerá formácia prostredníctvom slávenia v prípade detí. Podľa Tomasza Dekerta sú osobitné omše pre najmenších, namiesto toho, aby ich vychovávali k dospelosti, upravované dospelými podľa ich domnelých potrieb. Paweł Milcarek pripúšťa, že tieto omše majú mnoho pozitívnych stránok, ale zdôrazňuje, že neplnia svoju kľúčovú úlohu: neuvádzajú deti do samotnej liturgie. Dodáva, že omša slávená pre deti by mala byť striedma v dodatkoch, ale úplná.

    Bolo ťažké ubrániť sa dojmu, že počet a zložitosť problémov prevyšujú nápady na ich riešenie. Ťažko možno čakať, že táto hŕstka ľudí v krátkom čase niečo zmení vo veľkom meradle. Stojí však za to pripomenúť, že išlo o prvé stretnutie svojho druhu a ukázalo, že v rôznych častiach Poľska sú ľudia, ktorým záleží na zlepšení situácie a ktorí týmto smerom robia malé kroky – čo dáva nádej, že sa veci zlepšia.

  • Stretnutie 2

    V utorok 28. februára 2012 sa v benediktínskom opátstve v Tyniecu konalo stretnutie liturgických spoločenstiev z celého Poľska. Medzi pozvanými hosťami boli biskupi Komisie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Konferencie biskupov Poľska: jej predseda, biskup Adam Bałabuch, a biskup Stefan Cichy.

    Tohtoročné stretnutie malo zhrnúť čas medzi oboma stretnutiami a predložiť novému predsedovi komisie aj jej členom a konzultorom aktuálne problémy, ako ich diagnostikujú tí, ktorí zodpovedajú za šírenie liturgie v rôznych prostrediach Cirkvi v Poľsku – okrem biskupov boli prítomní aj P. Mateusz Matuszewski a P. Dominik Ostrowski. Stretnutie ako hostiteľ viedol tynecký opát P. Bernard Sawicki OSB.

    Úvodné slovo predniesol P. Tomasz Grabowski OP, predseda Dominikánskeho liturgického centra, ktoré liturgické stretnutia organizuje spolu s opátstvom. Jeho prejav sa pokúsil nakresliť mapu liturgických iniciatív s osobitnou pozornosťou venovanou aktivitám menších spoločenstiev, ktoré sa na celoštátnej úrovni často prehliadajú, a predsa sú cenné a potenciálne veľmi dôležité pre liturgickú formáciu.

    Pozvaní hostia sa vo svojich vystúpeniach podelili o postrehy z liturgického života: o formácii, praxi slávenia a problémoch, ktoré ju podľa nich sprevádzajú. Ako prvý vystúpil Krzysztof Porosło, bohoslovec Vyššieho kňazského seminára v Krakove a organizátor liturgických exercícií „Mysterium fascinans“, ktorý sa venoval téme „ťažkosti rozvíjať svoju činnosť, pretože ľudia mimo týchto prostredí ju vnímajú ako niečo pre špecialistov, a nie pre katolíkov všeobecne“. Text svojho vystúpenia, inšpirovaného exhortáciou Benedikta XVI. „Sacramentum Caritatis“, zverejnil aj na svojom blogu.

    Otázku „častého nedostatku porozumenia, ba až nechuti zo strany duchovných pastierov (najmä farárov), ktorí uprednostňujú prispôsobenie sa očakávaniam väčšiny“ otvoril Marcin Bornus-Szczyciński, spoluzakladateľ festivalu „Pieśń Naszych Korzeni“ (Pieseň našich koreňov) a kantor v Chráme Božej prozreteľnosti vo Varšave. Paweł Milcarek z časopisu „Christianitas“ zasa hovoril o možnom spolunažívaní oboch foriem rímskeho obradu vo farnosti.

    Po mníšskej modlitbe cez deň, slávenej s mníchmi v Kostole sv. Petra a Pavla, a po obede predstavili stručný náčrt práce Liturgickej komisie Konferencie vyšších predstavených mužských reholí v Poľsku a Komisie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Konferencie biskupov Poľska ich predsedovia: P. Bernard Sawicki a biskup Adam Bałabuch spolu s biskupom Stefanom Cichym. Biskupi tiež reagovali na predchádzajúce príspevky a na otázky účastníkov vznesené v krátkej diskusii po obede.

Workshopy duchovnej hudby

Hosťami opátstva Tyniec sme boli aj počas Workshopov duchovnej hudby v roku 2015, keď sme slávili omšu spievanú účastníkmi workshopov.

Ad Fontes Tiniecenses

Sme patrónmi vedeckých konferencií v opátstve Tyniec

V októbri 2020 sa v opátstve Tyniec začína cyklus vedeckých konferencií, ktoré sa odvtedy budú konať každé dva roky.

Konferenciu organizujú Nadácia Chronić Dobro pri opátstve Tyniec, Tynecké centrum gregoriánskeho chorálu, Pápežská univerzita Jána Pavla II. v Krakove a Postgraduálne štúdium liturgickej monódie. Jej patrónmi sú AISCGre – Medzinárodná spoločnosť pre štúdium gregoriánskeho chorálu (poľská sekcia), PIL – Pontificio Istituto Liturgico Sant’Anselmo a Dominikánske liturgické centrum.

Cieľom konferencií je predstaviť výsledky výskumu stredovekých liturgických a hudobných prameňov opátstva Tyniec a ich prínos pre kultúru Poľska a strednej a východnej Európy.