Ideálna liturgická hudba?

V dňoch 19. – 20. júna 2015 sme v dominikánskom kláštore v Krakove usporiadali populárno-náučné stretnutie o liturgickej hudbe. Liturgická hudba je niečím, čo by malo zaujímať všetkých veriacich, nielen chrámových hudobníkov. S liturgickou hudbou sa stretáva každý, kto sa zúčastňuje na omši. Niektorí ani nevedia, že to, čo počujú pri omši, je liturgická hudba.

Ideálna liturgická hudba?

Rozhodli sme sa usporiadať fórum, na ktorom budeme diskutovať o vybraných témach z tejto oblasti a predstavíme dobré vzory liturgickej hudby. Vypočuli sme si prezentácie preberaných žánrov a spôsobov ich interpretácie. Počuli sme koncert vokálneho súboru Jerycho, ktorý využíva tradičný idióm liturgického spevu. Prednášky a diskusie ilustrovali vystúpenia rôznych súborov. Stretnutie sa tak neobmedzilo na teóriu, ale malo pomôcť hľadať a rozvíjať dobré vzory.

  • Program bloku

    16:00 – 16:15 Otvorenie
    16:15 – 17:00 M. Bornus-Szczyciński, Schola Cantorum Minorum Chosoviensis: Gregoriánsky chorál v poľštine
    17:00 – 17:45 T. Grabowski OP, SCMC: Rytmus gregoriánskeho chorálu v dominikánskych prameňoch
    17:45 – 18:00 Prestávka

  • O bloku

    Prvý deň stretnutia bol venovaný hudbe stredovekého pôvodu: gregoriánskemu chorálu, stredovekej monódii a zbierke Cantigas de Santa Maria. Marcin Bornus-Szczyciński a Schola Cantorum Minorum Chosoviensis predstavili gregoriánske skladby upravené pre poľský jazyk. Počuli sme rad omšových próprií z Graduale Triplex spievaných po poľsky namiesto po latinsky. M. Bornus-Szczyciński už tri roky pracuje na preklade gregoriánskych omšových spevov do poľštiny. Vo svojej práci – ktorú mnohí považujú za kontroverznú – sa snaží prekladať skladby tak, aby bez zmeny pôvodnej melódie niesli text presne zodpovedajúci latinskému originálu. Je presvedčený, že používanie národných jazykov v riadnej forme rímskeho obradu si vyžaduje preklad aj textov omšových spevov; inak prídeme o šancu využívať gregoriánsky chorál širšie, ako je to dnes. V druhej prednáške P. Tomasz Grabowski OP načrtol reformu liturgického spevu, ktorú dominikáni uskutočnili v 13. storočí. Na základe prameňov z ranej histórie rehole – najmä Komentára ku Konštitúciám rehole blahoslaveného Humberta z Romans, Prototypu dominikánskej liturgie a 25. kapitoly traktátu De musica Hieronyma Moravského – predstavil pravdepodobné pravidlá rytmu kvadratickej notácie, ktorú dominikáni zaviedli do svojich kníh. Príklad ilustrujúci prednášku zaspievala Schola Cantorum Minorum Chosoviensis z Chorzówa.

  • Program bloku

    18:00 – 18:45 Magdalena Sendor, Floripari: Cantigas de Santa Maria v poľštine a ich rytmus
    19:00 – 20:00 Koncert súboru Jerycho: Cantus planus multiplex
    20:15 – 22:00 Panelová diskusia: Čo urobiť, aby sa chorál stal (prvým) spevom Cirkvi? Moderátor: T. Grabowski OP. Hostia: M. Bornus-Szczyciński, S. Witkowski, S. Ferfoglia, M. Sławecki, B. Izbicki

  • O bloku

    V poslednej prednáške toho dňa hovorila Magdalena Sendor o vzniku, charaktere a poľskom preklade Cantigas de Santa Maria. Ako autorka prekladu poukázala na ťažkosti, ktoré prekladanie prináša. Súbor Floripari zaspieval tri z doteraz preložených kantíg. V októbri predchádzajúceho roka začalo Dominikánske liturgické centrum spolupracovať s M. Sendor a súborom Floripari na vydaní CD a spevníka s kantigami v poľskom preklade. Cieľom projektu je ponúknuť nové pútnické piesne, ktoré bude možné spievať na púťach na Jasnú Horu. Skladby predvedené počas stretnutia presvedčili všetkých účastníkov, že projekt je nielen zaujímavý, ale aj veľmi vydarený. V ten deň sme ešte mohli počuť koncert súboru Jerycho, ktorého repertoár tvorilo viac ako desať neskorostredovekých skladieb. Väčšina z nich bola inšpirovaná gregoriánskym chorálom starších období, hoci výrazne upravená pridanou harmóniou alebo vloženými neskoršími melódiami. Na záver dňa viedol P. Tomasz Grabowski OP panel s prednášajúcimi M. Bornusom-Szczycińským a M. Sławeckim, ako aj so S. Witkowským, B. Izbickým a S. Ferfogliom. Žiaľ, napriek hodinu a pol trvajúcej diskusii sa ukázalo, že na všetky otázky, ktoré prednášajúci a diskutujúci otvorili, nebolo dosť času. Jedna vec však bola nepochybná. Čo urobiť, aby sa gregoriánsky chorál opäť stal prvým spevom Cirkvi? Na takto položenú otázku panelisti – s menšími či väčšími doplneniami – odpovedali jednomyseľne: v liturgii treba viac spievať.

  • Program bloku

    8:30 – 9:15 B. Izbicki: Ľudový spev v liturgii
    9:15 – 10:00 R. Maciejewski: Ako zosúladiť prácu organistu so spevom ľudu?
    10:00 – 10:15 Prestávka
    10:15 – 11:00 B. Matusiak OP, Collegium Palestrinæ: Veľkí majstri klasickej hudby – v službe liturgii, alebo na jej škodu?
    12:00 – 13:00 Svätá omša v Bazilike Najsvätejšej Trojice
    14:00 – 14:45 Panelová diskusia: Používať v liturgii klasickú a ľudovú hudbu, a ak áno, ako? Moderátori: D. Wierzejski, W. Sznyk OP. Hostia: B. Matusiak OP, M. Staromiejski, H. Krawczyk, A. Karpowicz-Zbińkowska
    14:45 – 15:30 J. Kubieniec: Kritický rozbor repertoáru a výkonov Zboru Sixtínskej kaplnky
    15:30 – 16:15 M. Sławecki, Lege Artis: Rozbor vybraných skladieb zo spevníka „Niepojęta Trójco“
    16:15 – 16:30 Prestávka
    16:30 – 17:15 A. Karpowicz-Zbińkowska: Ideálna liturgická hudba?
    17:15 – 18:45 Panelová diskusia: Kto smie skladať liturgickú hudbu? Moderátor: P. Kisiel. Hostia: P. Bębenek, J. Kubieniec, M. Sławecki.

  • O bloku

    Druhý deň sľuboval byť veľmi intenzívny a aj bol. Začali sme skoro – na populárno-náučné stretnutie –, pretože o 8:30 mal Bartosz Izbicki prednášku o „speve ľudu“, teda o tradičnom ľudovom speve a jeho využití pri omši. Prednášku sprevádzal mnohými hudobnými príkladmi. Jeho dôkladná analýza sa sústredila hlavne na vytýčenie otázok, ktoré si vyžadujú úvahu, výskum a riešenie. Upozornil aj na problémy, ktoré si vyžadujú väčšie povedomie kantorov a organistov, ktorí chcú tradičné spevy používať. V druhej prednáške dal Rafał Maciejewski organistom niekoľko praktických rád, ktoré im pomôžu vykonávať ich prácu lepšie a s väčším nasadením. Ako vyštudovaný spevák a praktizujúci organista mnohé z nich sám uplatnil a vyskúšal, ktoré nás približujú k cieľu: hlbším vedomostiam, širšiemu repertoáru a napokon k tomu, aby veriaci spievali. P. Błażej Matusiak OP prednášal o využití hudby veľkých majstrov v liturgii. Repertoár starej hudby – poklad cirkevnej polyfónie – je nesmierne bohatý, plný nadčasových diel, ktoré dodnes dojímajú srdcia a mysle poslucháčov. Problém je však v tom, že formy starej hudby nezodpovedajú súčasnej podobe obradu omše. Významná časť prednášky bola venovaná protiargumentom proti dôvodom uvádzaným na odmietanie starých diel. Prednášajúci dokazoval, že napriek ťažkostiam možno diela starých majstrov úspešne využívať v liturgii, ako sa slávi dnes. Po prednáške súbor Collegium Palestrinae zaspieval tri neskororenesančné skladby od di Lassa a Palestrinu. Kvalita predvedenia spôsobila, že účastníci nielenže nechceli diela minulých vekov odmietať, ale želali si ich počuť v liturgii. Pri omši, ktorá oddelila obe časti stretnutia, spieval súbor Lege Artis pod vedením Agnieszky Trelovej-Jochymekovej a pripojil sa k dominikánom, ktorí každý deň na poludnie slávia omšu. Po omši a prestávke sme sa zúčastnili na panelovej diskusii o využití starej hudby v liturgii. K P. Matusiakovi a R. Maciejewskému sa pripojili Antonina Karpowicz-Zbińkowska, Henryk Krawczyk (organista Baziliky Najsvätejšej Trojice v Krakove), P. Wojciech Sznyk OP a Daniel Wierzejski, ktorý diskusiu nielen viedol vo veľmi uvoľnenom štýle, ale tému aj prehlboval výstižnými a prenikavými otázkami.

    Po panelovej diskusii sme prešli k poslednej časti stretnutia, ktorá sa zaoberala súčasnými pokusmi nájsť ideálnu liturgickú hudbu. Najprv Jakub Kubieniec predstavil úspechy Zboru Sixtínskej kaplnky. S poriadnou dávkou humoru a veľkou odbornosťou opísal charakteristické črty spevu a repertoáru pápežského zboru. Nezdalo sa však, že by si myslel, že zbor dosiahol ideál. Potom Michał Sławecki podal muzikologický rozbor vybraných skladieb zo spevníka Niepojęta Trójco. Čakali sme zdrvujúcu recenziu, pretože spevník napriek svojmu zjavnému úspechu stále naráža na kritiku odborníkov. Tentoraz sme však boli príjemne prekvapení. Prednáška vyvážila uznanie pre našu publikáciu s kritikou, ktorá sa týkala len jednotlivých kompozičných chýb. Niektoré z nich – podľa prednášajúceho, vyštudovaného skladateľa – možno ospravedlniť istou štylizáciou, iné vyplývali zo zjavného prehliadnutia alebo omylu. Počas prednášky povedal niečo, čo nás obzvlášť prekvapilo a potešilo: že spevník by mal byť „Bibliou každej liturgickej scholy“. Rozbor skladieb zo spevníka ilustroval súbor Lege Artis, ktorý spieval pôvodné verzie aj verzie upravené M. Sławeckým pre prednášku. Napokon sme si vypočuli prednášku Antoniny Karpowicz-Zbińkowskej, ktorú organizátori zamýšľali ako zhrnutie stretnutia. Varšavská teologička hudby predstavila črty ideálnej liturgickej hudby. S oporou v dielach kardinála Josepha Ratzingera navrhla riešenia nie tak praktické, ako skôr teoretické a duchovné. V jej tézach sme našli výroky, ktoré sú nám veľmi blízke a ktoré už sú cieľmi práce nášho centra, aj tézy, ktoré radi začleníme do svojho poslania. Posledným bodom programu bola panelová diskusia o skladaní liturgickej hudby. Paweł Bębenek, žiaľ, nemohol prísť, ale diskusia bola aj tak veľmi zaujímavá a nie bez kontroverzií. Viedol ju Paweł Kisiel, kantor Mariánskej baziliky v Krakove, a zúčastnili sa na nej prednášajúci stretnutia (J. Kubieniec, M. Sławecki, B. Matusiak OP a T. Grabowski OP).